Hovorí sa, že každá katastrofa je výsledkom nie jednej, ale niekoľkých, v niektorých prípadoch dokonca celej reťaze chýb. Nebolo tomu inak ani pri najväčšej atómovej katastrofe v dejinách ľudstva, ktorá sa odohrala v jadrovej elektrárni v Černobyle. Za čias Sovietskeho zväzu niesol tento objekt názov Černobyľská jadrová elektráreň V. I. Lenina. Bývalá jadrová elektráreň sa nachádza na Ukrajine, približne 110 kilometrov na sever od Kyjeva a 16 kilometrov od hraníc s Bieloruskom. Asi 3 kilometre od elektrárne bolo pre jej zamestnancov vybudované mesto Pripiať. Pripiať so svojimi 50 tisíc obyvateľmi bolo prezývané aj ako „mesto mladých“.
Nových pracovníkov sem lákala vidina vysokého zárobku a moderných technológií. Mesto pred samotnou tragédiou doslova hýrilo životom. Usádzali sa v ňom mladé rodiny s deťmi, stavali sa školy, nemocnice, plavárne. Súčasťou Paláca kultúry Energetik bol aj hotel, lekáreň, obchodný dom, obchod s potravinami, telocvičňa, reštaurácie, kino, divadlo, tanečná a zasadacia sieň. Miesto bolo dejiskom množstva krúžkov, konferencií, koncertov a vo večerných hodinách sa tu konali obľúbené diskotéky. 1. mája 1986 malo dôjsť k otvoreniu slávneho lunaparku s množstvom atrakcií pre malých i veľkých. K nemu už samozrejme nikdy nedošlo. Pripiať sa malo stať modelovým mestom energetikov, avšak po havárii zostalo len miestom duchov.
Celkový počet obetí
Aj keď pôvodné údaje hovoria o približne 30 obetiach tragédie a 100 zranených po výbuchu, tieto výpočty sú veľmi nepresné. Ak sa zahrnú aj obete v dôsledku vystavenia radiácie, u ktorých sa vyvinula rakovina či iné formy ochorení súvisiacich s vystavením žiareniu, konečné číslo sa môže pohybovať až do niekoľko 100 tisíc.
Snaha o utajenie
Chyba v Sovietskom zväze a ešte týkajúca sa aj jadrového zariadenia bolo niečo nepredstaviteľné. Režim chcel katastrofu pred svetom utajiť. Počiatočné dôkazy, že sa stala veľká jadrová havária, nepriniesli sovietske zdroje, ale pochádzali zo Švédska. Radiácia sa rýchlo šírila vzduchom a dosiahla švédsku jadrovú elektráreň Forsmark. Vzdušné prúdy kontaminované výbuchom preleteli niekoľkokrát aj nad územím Československa. Obyvatelia Slovenska boli vystavení vplyvu rádioaktívnych látok v dvoch vlnách. Prvé dni i týždne po havárii a počas zimy 1986/1987.
Odstraňovanie následkov bolo smrteľnejšie ako samotný výbuch
Do odstraňovania škôd sa údajne zapojilo najmenej 600 tisíc ľudí, ktorí čistili okolie elektrárne. Títo ľudia, známi ako likvidátori alebo „bio roboti“, boli vystavení obrovským dávkam radiácie. Odhaduje sa, že do 20 rokov od havárie z nich zahynulo až 15 %.
V zakázanej zóne stále žijú ľudia
Zakázaná zóna v okolí Černobyľu ostáva stále opustenou. Do oblasti bolo neskôr po výbuchu tolerované vrátiť sa starším ľuďom, ktorí chceli dožiť na mieste, kde strávili celý svoj život. Nežijú tu však legálne. Za hranicou konca zakázanej zóny dokonca existuje viacero osád, kde je život úplne normálny.
Černobyľ vyrábal elektriku do roku 2000
Explózia zničila reaktor číslo 4, avšak ostatné tri reaktory poškodené neboli. Tie boli po roku a pol opätovne naštartované a to aj napriek medzinárodnému odsúdeniu, keďže boli prakticky totožné s tým, ktorý vybuchol. Požiar v turbínovej hale spôsobil, že blok číslo 2 bol v roku 1991 zatvorený, ďalšie dva reaktory potom ukončili svoju činnosť v rokoch 1996 a 2000.
Obrovské množstvo potratov
Odhaduje sa, že po jadrovom incidente bolo vykonaných 100 až 200 tisíc potratov, keďže existovali obavy, že by sa deti mohli rodiť s vrodenými chybami alebo dokonca mŕtve.
Prekvitajúca fauna a flóra
Aj napriek všetkým negatívam, ktoré so sebou výbuch elektrárne priniesol, mala tragédia predsa len jeden pozitívny prínos. Oblasť je momentálne obývaná medveďmi, vlkmi, ale aj bizónmi, rysmi, koňmi a viac ako 200 druhmi vtákov. Darí sa tu aj rôznym druhom rastlín a stromov. Je tak paradoxné, že jedna z najväčších environmentálnych katastrof má na prírodu menej negatívny vplyv ako obyčajná prítomnosť človeka.
