Halný vietor je meteorologický jav, ktorý sa vyskytuje najmä v Západných Karpatoch, konkrétne na juhu Poľska. Najintenzívnejší je pod severnými svahmi Vysokých Tatier v regióne Podhalie (odtiaľ pochádza názov „Halný“), no zafúkať môže až do Krakova. Taktiež sa môže objaviť aj v údolí Liptova.
Je to typ fönového vetra, ktorý je veľmi nárazový, suchý a teplý. Jeho prítomnosť je zjavná hlavne skoro na jar vo februári a v marci alebo v jesenných mesiacoch október, november.
Pre vznik halného vetra musia byť splnené viaceré podmienky:
- Nízky tlak na severnej strane hôr
- Vysoký tlak na južnej strane hôr
- Veľký tlakový rozdiel
- Dostatočná výška hôr
- Pomerne vysoká vlhkosť vzduchu
Keď je tlakový rozdiel medzi severnou a južnou stranou hôr veľký, vzduch z juhu začne stúpať nahor, rozširovať sa a ochladzovať (v priemere 0,5° na 100 metrov). Kondenzuje v ňom vodná para a vznikajú rozsiahle zrážky. Vzduch vysušený zrážkami následne postupne klesá na severnú stranu. Kompresia spôsobuje jeho ohrev (v priemere 1° na 100 metrov). To zapríčiní jeho teplosť a suchosť.
Halný vietor sa nárazovo rúti rýchlosťou zhruba 60 m/s. Rekordná rýchlosť, zaznamenaná v roku 1968, bola až 86 m/s. Sila vetra je taká veľká, že ľahko láme stromy a vytvára odlesnené polomy. V zime vďaka jeho teplote urýchľuje úbytok snehovej prikrývky. Zvyčajne fúka niekoľko hodín, niekedy to trvá pár dní. Prichádza niekoľkokrát za rok. Keď príde, hory už nie sú pokojné a tiché. Keď fúka Halný, padajú stromy, vznikajú odlesnené polomy, domom odnáša strechy.
Prečo je taký zaujímavý?
Keď fúka, zvyšuje sa agresivita ľudí.
Halným sa nemenia iba hory, ale aj ľudia. Po jeho príchode stúpa v kraji počet samovrážd, množia sa depresie, zintenzívňujú sa epileptické záchvaty, ľudia so srdcovými chorobami sú odvážaní do nemocníc. Halný prináša ľuďom strach a mení ich správanie. Sú nervózni a agresívni, pijú viac alkoholu ako inokedy a polícia zasahuje častejšie ako obvykle. Keď v oblasti hlásia Halný, Poliaci posilňujú v pohotovosti počty nielen hasičov, ale aj políciu, záchranárov, operátorov núdzových liniek, lebo ľudia sa správajú čudne.
Je to zlo, ktoré reálne nevidíme. Vidíme len následky jeho vyčíňania. A to tak na horách, ako aj na samotných ľuďoch.
