Práve naopak. Naši predkovia neznášali zimu. Keď napadlo množstvo snehu, bol problém dostať sa k potrave. Navyše, brodenie sa v hlbokom snehu tiež nebolo najpríjemnejšie. Zdolávať ťažko dostupné terény si preto uľahčili vynálezom predchodcu lyží, takzvaných snežníc. Najprv išlo len o jednoduché konštrukcie z kúskov vetvičiek. Neskôr človek zistil, že na dlhších kusoch dreva sa dá po snehu aj kĺzať, a tým si ešte viac zjednodušiť pohyb. Modernejšie snežnice pozostávali z opracovaného dreveného rámu s prevŕtanými otvormi pre funkčný výplet, zhotovený obyčajne z konopného vlákna. Tie sa používajú dodnes, hlavne v severských krajinách.
Podľa polárneho cestovateľa a výskumníka Nóra Fridtjofa Nansena pravlasťou lyží je oblasť strednej Ázie, okolie Bajkalského jazera Altajských hôr. Odtiaľ sa lyže sťahovaním národov dostávali do Škandinávie a až neskôr do strednej Európy.
Súčasné moderné lyžovanie siaha do obdobia 19. a 20. storočia. Úplne prvé pokusy boli vo Švédsku, no za kolísku moderného lyžovania sa považuje Nórsko. V nórskej oblasti Kristiania sa lyžiari venovali klasickým lyžiarskym disciplínam - behu a skokom na lyžiach. Zjazdové lyžovanie ešte nebolo na vysokej úrovni a bolo často skúškou odvahy. Lyžiar sa postavil na vrchol svahu, spustil sa rovno dole a jazda bola takmer vždy ukončená pádom. Takýto spôsob bol neefektívny a hlavne nebezpečný, preto sa hľadali nové lyžiarske štýly.
Na Slovensko „priniesol“ lyže lekárnik
Ani Slovensko neobišiel postupný vývoj lyžovania a boli sme jednou z prvých krajín, kde sa tento obľúbený šport udomácnil. Prvý prototyp lyží priviezol na naše územie lekárnik Cordidesz v roku 1865. Prvým oficiálnym užívateľom lyží bol však Mikuláš Szontagh takmer o desať rokov neskôr. Prvý lyžiarsky spolok na Slovensku vznikol v Kežmarku a využíval blízke Vysoké Tatry. Tento šport však podobne ako korčule nebol určený pre menej zámožných a stal sa skôr módnou záležitosťou. Postupne sa lyžovanie dostávalo aj do ostatných kútov Slovenska, hlavne do Kremnice, Liptovského Mikuláša a Banskej Bystrice. V roku 1920 sa na Štrbskom Plese konali prvé majstrovstvá ČSR. Na rovnakom mieste sa v roku 1935 uskutočnili aj Majstrovstvá sveta.
Spolu s rozvojom lyžovania u nás súvisí aj výstavba prepravných zariadení. Najstaršou slovenskou lanovkou je tá, ktorá vedie zo Starého Smokovca na Hrebienok. Bola postavená z roku 1908. Dodnes populárna zjazdovka zo Skalnatého plesa do Tatranskej Lomnice slúži svojmu účelu už od roku 1937, teda už neuveriteľných 75 rokov v takmer pôvodnej podobe.
